Vznik a história Oravskej galérie v Dolnom Kubíne

Oravská galéria právne vznikla 3. 11. 1965 bez základného zbierkového fondu a bez priestorov. Štrnásteho februára 1966 získala päť miestností v renesančnej budove č. 46 v Oravskom Podzámku, kde vytvorila pracovne a depozitár.

Prípravný výbor pre založenie Oravskej galérie v zložení Ctibor Belan — predseda, Jozef Mlynarčík — tajomník a členovia: Mária Medvecká, Běla Kolčáková, Ignác Kolčák, Pavol Sika (tajomník ONV) sa pustil do práce na začiatku 60-tych rokov a 3. septembra 1965 bola s účinnosťou od 3. novembra 1965 zriadená Oravská galéria so sídlom v Oravskom Podzámku.

Už od založenia bol jej profil vyhranený — podľa platného štatútu sa okrem všeobecnej galerijnej činnosti špecializovala na neslohové vrstvy umenia. Ťažisko práce v počiatočnom období bolo v zberateľskej a výskumnej činnosti. Za prvé dva roky existencie galéria sústredila 1 920 exponátov, ktoré položili základ budúcich kolekcií. Oravská galéria v začiatkoch prevzala do správy aj drevené neskorogotické kostoly v Tvrdošíne a Zábreži a tým vyriešila ich právnu účinnú ochranu a zamedzila ich ďalšiemu poškodzovaniu. Prieskum sa vykonal v 66 obciach. Položili sa základy odbornej knižnice. Odbornú spoluprácu poskytla galéria pri tvorbe zostavovacej štúdie oravského skanzenu v Zuberci — Brestovej, pri zostavovaní zoznamu hnuteľných kultúrnych pamiatok na Orave a pri vytvorení koncepcie využitia a ochrany kultúrnych pamiatok okresu Dolný Kubín. Realizovala výskum, prednášky a publikačnú činnosť. Do ďalšieho štádia s ťažiskom vo výstavnej činnosti prešla galéria po získaní vhodných expozičných priestorov v Dolnom Kubíne, kde sa v roku 1970 presťahovala do budovy Župného domu na Hviezdoslavovom námestí č. 11, ktorý jej slúži dodnes.

Založenie galérie zabránilo úniku diel, najmä ľudového výtvarného umenia, ktoré boli a sú nenahraditeľným dokladom historického vývoja. Špecializovala sa na gotickú plastiku a maľbu, barokové umenie, umenie 19. storočia, zakladateľov výtvarnej moderny Slovenska a predstaviteľov nasledujúcich generácií. Kolekcia výtvarných diel v zbierkach Oravskej galérie patrí v rámci slovenských regionálnych galérií medzi najpočetnejšie a kvalitatívne najvýznamnejšie. Existencia galérie v prítomnej podobe je svedectvom toho, ako sa pôvodne zameraná inštitúcia na výtvarné umenie regiónu vyprofilovala na galériu s celoslovenským záberom. Tento fakt súvisí aj so skutočnosťou, že oravskou inšpiráciou, hlavne v 20. storočí prešli takmer všetci významní maliari slovenského výtvarného umenia. Galéria pôsobí prostredníctvom svojich vysunutých trvalých expozícií v troch okresoch Oravy, prevádzkuje osobnú motorovú loď a od založenia je každé jej desaťročie existencie poznačené konkrétnym stavebným úsilím a následným otvorením novej expozície.

Oravská galéria už po 6 rokoch od založenia pripravila pre verejnosť skvost, akým je expozícia slovenského tradičného ľudového umenia na Slanickom ostrove na Oravskej priehrade.

V roku 1979 slávnostne otvorila ďalšiu trvalú expozíciu v Tvrdošíne, ktorá je venovaná celoživotnej tvorbe Márie Medveckej.

V roku 1987 vstúpila do prípravy generálnej rekonštrukcie Župného domu — vlastného administratívneho a výstavného centra. Galéria presťahovala svoje pracoviská do „Kubínyiovského“ kaštieľa vo Vyšnom Kubíne., prevádzkovala naďalej Slanický ostrov umenia a Galériu Márie Medveckej. Napriek tomu, že rekonštrukcii Župného domu bolo potrebné podriadiť všetky ostatné činnosti, galéria pokračovala nielen vo výstavnej činnosti krátkodobej, ale aj v príprave nových trvalých expozícií, určených pre Župný dom v Dolnom Kubíne, s ktorými pochopiteľne súvisela akvizičná činnosť a reštaurovanie výtvarných diel. V roku 1994 bola rozsiahla generálna rekonštrukcia ukončená a galéria získala 1 800 m2 expozičných a výstavných plôch. Hlavným investorom bolo Ministerstvo kultúry SR a generálnym dodávateľom stavebných prác STAR a. s. (bývalý Pamiatkostav). Na rekonštrukcii sa podieľalo 12 subdodávateľov rôznych remeselných prác. Preinvestovaný objem predstavuje 30 miliónov slovenských korún.

V roku 1995 v Župnom dome sprístupnila Oravská galéria nové trvalé expozície z vlastných zbierok v autorskej koncepcii generálnej komisárky PhDr. Evy Ľuptákovej, za odbornej spolupráce profesorky Ľudmily Peterajovej. Výtvarno-priestorové riešenie navrhli akad. mal. Pavel Choma, akad. arch. Dušan Voštenák a Ing. arch. Viera Chodelková, ktorí spolupracovali s účastníkmi workshopu RE-UM-A 95, zloženého z poslucháčov vysokých škôl architektúry a scénografie, s pracovníkmi Oravskej galérie a firmou Špiko zo Žiliny. Organizačne zastrešovala všetky práce M-ART AGENCY — Marián Vestenický z Martina Sprístupnenie zrekonštruovaného Župného domu a otvorenie nových expozícií sa uskutočnilo 29. septembra 1995.

Desaťročia zbierané skvosty slovenského výtvarného umenia 15. — 20. storočia dostali dôstojný stánok, výtvarne zaujímavú inštaláciu a čo je dôležité, rozšírili malý počet existujúcich trvalých expozícií výtvarného umenia na Slovensku. Galérii bola za ne udelená Časopisom Pamiatky a múzea výročná cena za najlepšiu expozíciu roka 1995 na Slovensku.

V súčasnosti galéria ochraňuje a stará sa takmer o 8 700 diel v ôsmych výtvarných disciplínach, ktoré sú rozčlenené do piatich základných okruhov:

História vzniku galérie a budovania zbierkového fondu neoddeliteľne súvisí aj s krátkodobou výstavnou činnosťou.

Prvú výstavu vo vlastných priestoroch v Župnom dome v Dolnom Kubíne galéria usporiadala začiatkom roku 1970 a bez prerušenia tu vystavovala až do roku 1987, kedy kvôli rekonštrukcii začala vystavovať najprv v Mestskom kultúrnom stredisku a od roku 1991 vo Florinovom dome.

Od roku 1995 pripravuje Oravská galéria krátkodobú výstavnú činnosť opäť v Župnom dome — vo Veľkej, Malej výstavnej sieni a v „Suteréne 06“ a na nádvorí Župného domu na ploche cca 1000 m2.

Všetky práva vyhradené | © 2011 | Vyrobil: Oravská galéria